|
V nedeľu 10.2.08 sa o 17.15 hod. v Celjanskej hale Zlatorog začali boje skupinovej fáze ligy šampiónov mužov. Z vyrovnanej 4 skupiny ( Barcelona, Gudme, Szeged, Celje) sa pred 4900 divákmi stretli v prvom zápase muži slovinskej Pivovarne Laško Celje a maďarského PICK-u Szeged. Tak, ako je to už zvykom, aj tu sme pri kontrole hráčskych dokladov zistili pestrú paletu národností. Za Celje hrajú 6 a za Szeged 7 legionári, prevážne balkánskeho pôvodu. Toto, zaujímavé zafarbenie družstiev nemalo negatívny vplyv na úroveň stretnutia.
Naopak, hra bola v prevažnej väčšine času vynikajúca. V superlatívoch možno hovoriť o atmosfére a divákoch, vyzdvihnúť treba výkon rozhodcov z Nemecka. Páni Lemme a Ullrich, možno pod dojmom ich čerstvej nominácii na OH v Číne, zvládli stretnutie na jednotku. Pre delegáta je radosť a potešenie pozorovať a hodnotiť takéto, po všetkých stránkach vydarené stretnutie. Nikto nikoho neprovokuje, neprotestuje a neuráža, každý sa stará o ten svoj kúsok „koláča povinností“, svoje dobré meno a reprezentáciu. Vráťme sa však k rozhodcom a ich výkonu Päť napomenutých a jedenásť vylúčených hráčov presne zapadli do bojového prostredia zápasu. Nebolo ich ani veľa, ani málo. A najdôležitejšie postrehy z rozhodovania? 1. Obaja rozhodcovia pískali v línii, ktorá sa počas celého zápasu nezmenila a obecenstvo, tréneri i hráči mali možnosť sa jej prispôsobiť a na ňu sa aj spoľahnúť. A to je veľké umenie rozhodcov! 2. Nestáva sa často, že v stretnutí vidíme slušnú a vydarenú komunikáciu medzi rozhodcami, funkcionármi na striedačke a hráčmi. Spravidla to funguje na hranici slušnosti. V tomto stretnutí fungoval trojuholník: hráči - rozhodcovia a funkcionári bez problémov.
Čo zaujalo najviac a čo poznačilo takmer celý priebeh súbojov? Zaujalo: a - jednoduché a správne riešenie problému „zranených“ a zranených hráčov, kde už po prvých neodpískaných pokusoch predstieraného „zranenia“, polihovania v bránkovisku a zázračného minútového vyliečenia bolo jasné, že výhoda a kontinuita útočnej akcie bude mať vždy prednosť pred akýmkoľvek predstieraným, alebo možným zranením. Čo sa tým dosiahlo? Veľa! V krátkom čase po súboji a páde hráči vstávali a hrali ďalej. Počet „upratovaní“ hracej plochy sa minimalizoval, stretnutie sa nepredlžovalo a nutné ošetrovanie hráčov sa vykonávalo na striedačke. b – zaujala aj ďalšia „drobnosť“- disciplína pri vykonávaní voľných hodov. Ten, kto u nás vidí večný problém rozhodcov pri dodržovaní 3-m vzdialenosti pri vykonávaní voľných hodov a stavaní rôzne účinných „múrov“, by po zhliadnutí tohto stretnutia neveriacky točil hlavou. Už prvé tri prípady potreby korekcie postavenia brániacich hráčov boli v prvých 12 min. progresívne vyriešené a bol pokoj. c – pochváliť chcem ďalej cit pre progresívne vstupy do hry a zmysel pre neutralitu absolútnu rozhodcov. d - posledné vysvetlivky RSK IHF týkajúce sa pohybu rozhodcov na hracej ploche presne zadefinovali miesto, smer ich pohybu a zmenili dlho zaužívané priority. Po novom nie je pri rýchlom protiútoku dôležité včasné dobehnutie rozhodcu za bránkovú autovú čiaru. Prioritou sa stáva také postavenie rozhodcu, ktoré umožňuje lepší prehľad nad celou akciou. Aj táto úloha bola splnená bezo zvyšku. Pozápasová hodnotiaca diskusia bola ľahšia ako obvykle, pretože tak ako po zápase konštatovali obaja tréneri, počet chýb ( bez nich to nejde) a ich dôležitosť nemali žiaden vplyv na priebeh hry a výsledok stretnutia. Aký bol obsah a forma hodnotenia výkonu? 1. V hodnotení výkonu umožním vždy dodatočné otázky. Ak tak neurobím, stratím spätnú väzbu a to je vždy na škodu veci. 2. Rozhodujúce otázky výkonu analyzujem s rozhodcami vždy spoločne. Ak tak nerobím , neskôr strávim hodiny času na ich riešenie a druhá strana o výsledku nedostane žiadnu informáciu. 3. V každom hodnotení výkonu platí, že menej je niekedy viac. 4. A nezabúdajme, že ten kto je zvedavý, prejavuje záujem o vec. Na záver dve poznámky k spolupráci s rozhodcami. A) Spolupráca? Áno, no tam, kde nie je možná, platí názor delegáta a je dobré, aby druhá strana o tom vedela. B) Chybovosť v rozhodovaní. Napriek všeobecne rozšírenému tvrdenie, že rozhodca v podvedomí cíti, kedy spraví chybu, nemožno s týmto tvrdením celkom súhlasiť. Dôvod je jednoduchý: Ak by bolo tvrdenie pravdivé, potom by sa tie isté chyby nemali opakovať, dokonca opakovať tak často. Takže čo s pocitom? Nezamotávajme sa do pocitov, sú zradné a priveľmi nebezpečné! Držme sa len a len faktov!
Jozef Bubo Ambruš Poznámka na závěr: Děkuji panu Ambrušovi za ochotu a velmi podrobně zpracované, cenné postřehy z tohoto zajímavého utkání Ligy Mistrů. David Kondělka
Powered by AkoComment! |
