|
Po jasnom, 10- gólovom víťazstve v Kieli sa očakávalo víťazstvo "zebier" aj v Barcelóne. Nestalo sa, a 13.4.2008, pred 6500 divákmi sa v Paláci Blaugrana v Barcelóne od začiatku stretnutia odvíjala hádzanárska dráma plná jedinečných výkonov, medzi ktorými v bielo-čiernych dresoch vynikal strelec par-exelent Filip Jicha. V kolektívnom športe sa veľakrát akosi nenosí a neoplatí vyzdvihovať jednotlivcov. V tomto prípade a v tomto stretnutí však treba dať klobúk dolu pred streleckým koncertom Filipa. Spolu s Nikolom Karabatičom nastrielali takmer presnú polovicu z 37 gólov Kiela. Obdivuhodná bola aj Jíchova úspešnosť, pričom v bráne Barcelóny stálo európske eso: Kasper Hvidt.Bola by škoda nepodeliť sa o niektoré poznatky, ktoré sa pre vynikajúcu atmosféru stretnutia ukázali ako rozhodujúce.
Rozhodcovia. Stretnutie ako remeň výborne rozhodovali dánski arbirti Per Olesen a Lars Pedersen. Dvojica, ktorá pred pár rokmi začínala v projekte mladých rozhodcov potvrdila oprávnenosť svojej nominácie. Pre celé stretnutie, jeho image bolo dobré, už od začiatku eliminovala akékoľvek snahy o negatívne ovplyvňovanie priebehu stretnutia. Eliminovali "filmovania", udržali poriadok na bránkovisku a prísnou ochranou zdravia najlepších hráčov oboch družstiev ozdobili svoj výkon.  Hráči, dovolená tvrdosť kontaktov - rýchlosť akcií Nepoviem nič nového ak budem tvrdiť, že tempo hádzanej sa neustále zvyšuje, rastie počet útokov, padá viac a viac gólov a bez dvoch skutočne dobrých brankárov to jednoducho "nehrá". Pri kvalitatívnej analýze stretnutia sa dokázalo, že okrem 81 útokov, ktoré skončili gólom, vyprodukovali obe družstvá za 60 minút hry ďalších 44 ukončených útočných snažení. Znie to neuveriteľne, hovoríme o dvoch naproste špičkových družstvách! Aj táto analýza potvrdila niečo, pre ďalší vývoj hádzanej dôležité tvrdenie. Vynikajúca hádzaná sa dá hrať podľa "starých" pravidiel. nijaké zásadné zmeny nie sú nevyhnutné. Ak rozhodca pozná metodiku hry, má schopnosť túto hru "čítať", je schopný predvídať najdôležitejšie udalosti, píska v línii, na ktorú sa môžu hráči a ich tréneri spoľahnúť, potom sú zmeny nepotrebné. V čom väzila taká vysoká úspešnosť útokov a atraktivita ich zakončovania? V prvom rade je to zmena filozofie trénerov a ich jasného odklonu a snahy vyhrať stretnutie menším počtom vstrelených gólov. Dnes je zaujímavá výhra 44:42 a nie 22:20. V druhom rade možno vyzdvihnúť absolútnu prevahu rýchleho začiatočného hodu. V "normálnej" hre, teda tam, kde družstvo nie je z akýchkoľvek dôvodov prinútené správať sa "taktický" a pred hodom získavať čas, je tento herný prvok prepracovaný do najmenších podrobostí. Tak tomu bolo aj v Barcelóne a tak hrali obe družstvá. Niečo o šiestich odpískaných útočných fauloch. Nespomínal by som ich , keby k nim došlo v súbojoch 1:1, kde má útočník s loptou vďaka svojej pohybovej rýchlosti väčšiemu akčnému priestoru, klamavým pohybom a pohybu dopredu jednoznačnú výhodu pred obráncom. Dôvodom prečo sa nimi zaoberám bol fakt, že sa odohrali v tzv. pasivnej zóne bránkoviska. V zóne bez lopty, kde dodržanie rozdelenia funkcií rozhodcou v poli a bránkového hrá zásadnú úlohu. A postihnutí hráči? Nič- bez protestu, bez zbytočného, komického mávania rúk a podobných podivných úkazov, ktoré často vidíme na našich palubovkách. Obrany Aj keď sa v posledných rokoch ukázalo, že obrany sa vo svete vyvíjajú dvojkoľajne, prevážna väčšina európskej klubovej elity hrá v základnom postavení O-6. Stará dobrá "lajna" občas spestrená vysutím jedneho obráncu dominovala aj v tomto súboji. Aj tu bol zisk lopty prvoradý, aj tu, tak ako pri aktívnej celoplošnej obrane bolo zmenšovanie akčného priestoru útočníkov excelentné, aj tu bolo provokovanie pasívnej hry a útočných faulov jasne zreteľné. Obranné taktiky boli čitateľné a zrozumiteľné. Filip Jícha Nielen pre mňa osobne, ale pre každého fajnšmekra hádzanej bol jeho výkon v obrane i útoku hodný najvyššej známky a pozornosti.
Powered by AkoComment! |
